10 prístavov s najväčším rozvojovým potenciálom v Európe
Odborníci zo spoločnosti Accolade, medzinárodného investora na trhu priemyselných nehnuteľností, identifikovali 10 európskych prístavných miest, ktoré môžu v najbližších rokoch zohrávať kľúčovú úlohu v transformácii dodávateľských reťazcov, logistiky a priemyselných investícií. Do materiálu boli zaradené mestá spájajúce rozvinutú infraštruktúru so strategickou polohou a otvorenosťou voči novým investíciám. Medzi nimi sú dva poľské prístavy — Gdyňa a Štetín – Świnoujście — ktorých potenciál ďalej posilňuje národný program "Polish Sea".
"Rekonfigurácia dodávateľských reťazcov, zrýchľujúca sa digitalizácia, potreba udržateľného rozvoja a nové relokačné stratégie, ako friendshoring a nearshoring, budú v najbližších rokoch kľúčovými hybnými silami rozvoja európskych prístavov. Najväčšie prístavy, ktoré desaťročia dominovali svetovému obchodu — ako Rotterdam či Hamburg — sa blížia k hranici svojej kapacity. Globálne výzvy a nové stratégie riadenia dodávateľských reťazcov spôsobujú, že investori, logistickí operátori a výrobcovia čoraz častejšie volia lokality, ktoré boli donedávna považované za alternatívne. Dnes sú prirodzeným smerom expanzie. Prístavy ako Gdyňa, Valencia či Rijeka na tieto potreby reagujú flexibilitou, dostupnosťou pozemkov, otvorenosťou voči automatizácii a environmentálnym investíciám. Ich výhodou je aj rastúca úloha v strategických obchodných koridoroch od Baltu po Stredomorie."
~ Joanna Sinkiewicz, výkonná riaditeľka Accolade v Poľsku a Group Commercial Director.
Štetín – Świnoujście (Poľsko) – približne 400 tis. obyvateľov (aglomerácia)
Druhý najväčší prístavný komplex v Poľsku. Investície do prehĺbenia plavebnej dráhy na 12,5 m, rozšírenia kontajnerového terminálu a plánovaná LNG a intermodálna infraštruktúra robia z regiónu kľúčový logistický uzol Baltu. V roku 2024 dosiahol preklad takmer 76-tis. TEU. Blízkosť nemeckej hranice a napojenie na železničnú sieť spájajúcu Poľsko s Nemeckom, Českom a Škandináviou zvyšujú jeho strategický význam. Z potenciálu prístavu aktívne profitujú investori, ako Accolade, ktorý v regióne rozvíja viacero moderných skladových a logistických objektov.
Valencia (Španielsko) – 790 tis. obyvateľov
Štvrtý najväčší prístav Európy a najväčší v Španielsku — ročne spracuje viac než 5,7 mil. TEU. Stáva sa alternatívou k preťaženej Barcelone a novým logistickým centrom Stredomoria. Prebiehajú intenzívne investície do zelenej energie, digitalizácie a rozširovania terminálov (vrátane terminálu Valencia Port 2030). Prístav má výborné napojenie na severnú Afriku, Latinskú Ameriku a Francúzsko a jeho rozvoj podporuje Stredomorský koridor. Accolade tu už zainvestoval do dvoch projektov: Accolade Funds Park Valenzia Picassent, ktorý bol veľmi rýchlo kompletne prenajatý, a Park Valencia Alzira, moderné logistické centrum s potenciálom výstavby skladov s plochou viac než 60 000 m².
"Veríme, že prístavy sa stanú kľúčovými katalyzátormi modernej priemyselnej logistiky v celej Európe. Ich úloha sa vyvíja od tradičných dopravných uzlov k strategickým platformám, ktoré integrujú udržateľnosť, digitalizáciu a dodávateľské reťazce. V Accolade vnímame prístavné mestá ako prirodzené centrá budúcej expanzie — pre naše portfólio aj pre našich partnerov. Vďaka rýchlemu rozvoju infraštruktúry a politickej podpore zelenej transformácie sme pripravení prehlbovať našu prítomnosť v týchto lokalitách investíciami do inteligentných, budúcnosti odolných logistických parkov."
~ Lukas Repal, Chief Operating Officer, Accolade.
Rijeka (Chorvátsko) – 105 tis. obyvateľov
Strategická poloha na severe Jadranu, v roku 2024 preložených 600-tis. TEU. Prebieha výstavba nového kontajnerového terminálu a modernizácia železničného spojenia do Maďarska a Rakúska. Rijeka má potenciál odbremeniť preťažené prístavy západnej Európy a je čoraz častejšie voľbou logistických operátorov.
Bilbao (Španielsko) – 350 tis. obyvateľov
Prístav v Baskicku sa rozvíja ako moderné logistické a priemyselné centrum severného Španielska. S objemom 500-tis. TEU v roku 2024 disponuje jedným z technologicky najvyspelejších kontajnerových terminálov na atlantickom pobreží. Intenzívne investuje do dekarbonizácie a digitalizácie, vrátane LNG infraštruktúry a vodíkových projektov. Blízkosť francúzskej hranice a vynikajúce diaľničné a železničné napojenie robia z Bilbaa kľúčový uzol na trase medzi Španielskom, Francúzskom a západnou Európou.
Gdyňa (Poľsko) – 240 tis. obyvateľov
Prístav Gdyňa je dlhodobo vnímaný ako jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich logistických centier v baltskom regióne. V roku 2024 tu bolo preložených rekordných 975-tis. TEU. Prebiehajú investície do Externého prístavu — nového hlbokovodného kontajnerového terminálu, ktorý výrazne zvýši kapacitu a umožní obsluhu väčších plavidiel vrátane oceánskych kontajnerových lodí. Gdyňa ťaží aj z príslušnosti k trojmiestnej aglomerácii a dobrej integrácie so železničnou a cestnou sieťou obsluhujúcou rastúce objemy nákladu z Poľska, Česka, Slovenska a pobaltských krajín.
"Poľské prístavy, ako Štetín–Świnoujście a Gdyňa, vstupujú do kľúčového momentu svojho rozvoja. Vidíme, ako rýchlo rastie ich význam v regionálnej aj medzinárodnej logistike, a teraz ich dodatočne podporí vládny program "Polish Sea". Tento projekt zahŕňa nielen rozširovanie prístavnej infraštruktúry, ale aj investície do intermodality, zelenej energie a rozvoja podnikateľského ekosystému v okolí prístavov. Ak sa podarí plány úspešne zrealizovať, Poľsko sa môže stať lídrom novej, udržateľnej logistiky v strednej a východnej Európe. Pre priemyselných investorov a logistických operátorov je to príležitosť pôsobiť bližšie k cieľovým trhom a naplno využiť potenciál Baltu."
~ Joanna Sinkiewicz.
Janov (Taliansko) – 580 tis. obyvateľov
Janov je výstupnou bránou pre tovar smerujúci do Talianska, Švajčiarska a južného Nemecka. Prebieha dlhodobá infraštruktúrna transformácia (projekt „Nuova Darsena“) a po obnove mosta Morandi sa dostupnosť mesta ešte zlepšila. Intenzívne investície do železničnej infraštruktúry majú zvýšiť intermodalitu. V roku 2024 prístav spracoval 1,8 mil. TEU.
Konstanca (Rumunsko) – 270 tis. obyvateľov
Najväčší prístav na Čiernom mori, ktorý v roku 2024 preložil takmer 1 mil. TEU. Získava význam ako exportný uzol pre obilie z Ukrajiny a Strednej Ázie. Prebiehajú investície EÚ do modernizácie železničnej infraštruktúry a kontajnerových terminálov. Koridor Via Carpatia môže v budúcnosti posilniť pozíciu prístavu ako strategického logistického uzla spájajúceho Čierne more so strednou a severnou Európou. Moderná cestná infraštruktúra zlepší tok tovarov z Ukrajiny, Ázie a Blízkeho východu, čo zvýši konkurencieschopnosť prístavu voči západoeurópskym terminálom.
Koper (Slovinsko) – 25 tis. obyvateľov
Menší, ale dynamicky sa rozvíjajúci prístav s prekládkou približne 1,1 mil. TEU v roku 2024. Vďaka novej železničnej trati do Ľubľany a rozširovaniu terminálov sa stal alternatívou k Terstu a Rijece. Obsluhuje trhy Rakúska, Maďarska, Česka a južného Nemecka a vyniká operačnou efektivitou a vysokou mierou digitalizácie.
Pireus (Grécko) – 1,5 mil. obyvateľov (aglomerácia Atén)
Prístav spracúva približne 4–5 mil. TEU ročne. Hoci už patrí medzi najväčšie v Európe, jeho potenciál stále nie je plne využitý. Od prevzatia skupinou COSCO (67 % podiel) prebieha intenzívna modernizácia — automatizácia, digitalizácia a zameranie na udržateľnosť. Kľúčový bod na trase Ázia–Európa.
Porto (Portugalsko) – 1,7 mil. obyvateľov (aglomerácia)
Prístav Leixões, situovaný blízko centra Porta, sa rozvíja smerom k inteligentnému kontajnerovému prístavu. V roku 2024 preložil viac než 700-tis. TEU. Mesto profituje z nižšieho preťaženia v porovnaní s Lisabonom, ako aj z rastúceho významu námornej turistiky a investícií do zelených technológií, napríklad solárnych panelov a automatizácie prístavných operácií.
Materiál pripravili experti Accolade na základe analýzy trhových dát, investičných plánov, logistických a priemyselných trendov a rozhovorov s partnermi z odvetvia. Má informačný charakter; všetky uvedené prístavy majú porovnateľný rozvojový potenciál.